Hodnoty tlaku krvi sa menia nielen počas dňa, ale rozdiely sú aj medzi dňami, mesiacmi a ročnými obdobiami. Aj preto by sa tlak krvi mal merať viackrát denne, pri rôznych príležitostiach a v rôznych časových obdobiach. Ideálne je merať tlak krvi ráno po prebudení, na obed a večer. Ráno, počas prebúdzania (po 5. hodine ráno) rastú hodnoty tlaku krvi najvýraznejšie. Tento nárast súvisí s vysokým výskytom infarktov a náhlych cievnych mozgových príhod.
Pri meraní je vhodné dodržať nasledujúce zásady pre zistenie správnej hodnoty tlaku krvi:
1. dve hodiny pred vyšetrením tlaku krvi nefajčiť, nekonzumovať alkohol a kávu,
2. pred meraním tlaku krvi sedieť niekoľko minút (3 - 5 minút) v kľude, optimálne v tichej miestnosti,
3. optimálna poloha pre meranie je v sede bez prekríženia nôh,
4. najoptimálneším miestom pre meranie tlaku krvi je rameno,
5. je dôležité dbať na to, aby manžeta bola umiestnená v úrovni srdca,
6. pri akejkoľvek polohe je potrebné umiestniť manžetu približne 2 cm nad lakťovú jamku a správne nasmerovať podľa usmernení výrobcu tlakomera,
7. manžetu je potrebné upevniť tak, aby nebola príliš stiahnutá, ale ani voľná,
8. počas merania je dôležité byť v kľude a nerozprávať.
Všeobecné zásady merania tlaku krvi
• Pri prvom meraní je potrebné odmerať tlak krvi na oboch ramenách. Ak sa zistí rozdielna hodnota tlaku krvi medzi pravým a ľavým ramenom, za referenčnú hodnotu sa považuje tá, kde bola nameraná vyššia hodnota tlaku krvi. Pri ďalšom meraní sa používa prednostne rameno, kde bol nameraný vyšší tlak krvi.
• Tlak krvi merať na jednom ramene dvakrát s časovým intervalom 1 až 2 minút. Urobiť doplnkové merania je vhodné, ak sú namerané hodnoty tlaku krvi výrazne rozdielne.
• Veľkosť manžety: pre obvod ramena 22 - 32 cm → šírka 12 – 14,5 cm šírka (štandardná veľkosť),
pre obvod ramena 32 - 42 cm → šírka 17,5 cm,
pre obvod ramena 17 - 22 cm → šírka 10 cm.
• Pri identifikácii systolického a diastolického tlaku krvi meraním pomocou mechanického (manuálneho) tlakomera sa riadiť I. a V. fázou (vymiznutie) Korotkovových oziev.
• U starších, u diabetikov a pri stavoch, kedy možno očakávať posturálnu hypotenziu (pokles systolického aspoň o 20 mmHg a diastolického tlaku krvi aspoň o 10 mmHg pri zmene polohy z ľahu do stoja) zmerať tlak krvi v stoji, potom v 1. a v 5. minúte od postavenia sa.
• Pri meraní tlaku krvi je vhodné merať aj tepovú frekvenciu.
Pri vysokom tlaku krvi je vhodné kontrolovať hodnoty tlaku krvi aj v domácom prostredí (nezávislé od zdravotníckeho prostredia a personálu). Pomôže to odstrániť napríklad fenomén „bieleho plášťa“, čo znamená, že vysoký tlak krvi je nameraný len v zdravotníckom zariadení (pri prítomnosti bieleho plášťa - lekára). Meranie tlaku krvi doma zároveň umožní zistiť hodnoty tlaku krvi aj v situáciách, keď sú prítomné subjektívne ťažkosti. Tieto hodnoty tlaku krvi sú lepšie reprodukovateľné a v porovnaní s tlakom krvi meraným v ambulancii spoľahlivejšie poukazujú na prítomnosť a progresiu (rozvoj) orgánového poškodenia, ako aj na rizika kardiovaskulánych príhod. Môžu poskytnúť aj dôležitú informáciu pri rozhodnutí o prípadnej zmene liečby a zlepšujú spoluprácu pri liečbe.
PharmDr. Adela Čorejová, PhD.